S legálnou podporou, alebo prečo sú ebajky skvelou voľbou

Autor: Milan Kulkovský | 6.2.2020 o 21:41 | Karma článku: 1,79 | Prečítané:  139x

Elektromobilita je chytľavá a keďže tá v podobe áut je len v plienkach a čo si budeme klamať, ani dotácie nerobia z týchto autíčok záležitosť pre masy, považujem práve bicykle za tú najlepšiu formu cestnej ekológie.

Aj pod vplyvom úspechov Petra Sagana posledné roky sadá na bicykel čoraz viac ľudí. Deti, mladí i starší, muži aj ženy. So zvyšujúcim sa počtom cyklistov prišiel naštastie aj rozvoj infraštruktúry a jednotilvé vyššie územné celky sa začínajú predbiehať v plánoch aj realizáciach cyklotrás. Koleso bolo vymyslené strašne dávno, dalo by sa povedať, že sa toho v oblasti bicyklov veľa vymyslieť nedá, no opak je pravdou. Posledné roky by sa dali nazvať v tomto zmysle renesanciou, keď pár zásadných zmien nastalo. Z pohľadu laika, rekreačného “pedálovača”, vnímam napríklad prechod z 26 na 29 MTB kolesá, vyššiu dostupnosť karbónových rámov, porážku ráfikových bŕzd v cestnej cyklistike, redukciu počtu koliesok (nie v hlavách) v prevodových systémoch, z 3x XY na 1x XY, bezdušové systémy, tučné (fatbike), chudé (gravel) bicykle a v neposlednom rade, explózia elektrobicyklov. 

V čase, keď už pojem elektrobicykel neznamená vozenie tonovej batérie a motora na nevzhľadnom ráme, pomaly, ale isto, končia aj múdre reči spoza krčmového stola o tom, že elektrina je len pre starcov, tučných a lenivých. Určite by som tak nenazval borcov, ktorí majú za sebou už prvé majstrovstvá sveta v tejto kategórii bicyklov. V cieli teda nevyzerali tak, akoby sa celý čas len vozili. Pripomínam len, že dnešný elektrobicykel nefunguje ako Babeta, na ktorej cesty brázdila legendárna Linda kopajúca zločincov. Síce s podporou motora, teda ľahšie, ale šľapať treba, v prípade, že sa chcete hýbať, aj na elektrobicykli. Vyskúšal som ho, obľúbil som si ho a pravidlene na ňom jazdím aj ja. Pre koho je elektrobicykel podľa mňa určený? Nie len pre starcov, tučných a lenivých, ale aj pre mladých, “šľachových” a hyperaktívnych. 

Elektromobilita je chytľavá a keďže tá v podobe áut je len v plienkach a čo si budeme klamať, ani dotácie nerobia z týchto autíčok záležitosť pre masy, považujem práve bicykle za tú najlepšiu formu cestnej ekológie. Vedel by som si predstaviť aj istú formu dotácie na elektrobicykle, ktoré by mohli byť využívané zamestnancami firiem na cestovanie do práce v prípade kratších vzdialeností. Našťastie sa už začalo uvažovať aj nad touto alternatívou, v prípade schválenia, by sa mohlo jednať o podporu vo výške do 1000 Eur na bicykel. Prečo by mal byť len máj mesiacom, kedy vďaka národnej kampani cestujeme do práce na bicykli? 

Ebajky nám dávajú čas. Čo si budeme klamať. Žijeme v uponáhľanej dobe. Rýchlo kráčame, rýchlo jeme, rozprávame, uvažujeme, konáme. Napriek tomu všetkému, času na šport nám zostáva minimum. Predstavte si bežný deň štandardnej rodiny (rodičia, dieťa). Pokiaľ mám ako otec a manžel snahu podieľať sa na výchove, chode domácnosti a nie som len plemenný býk, ktorého jedinou úlohou je po práci si robiť čo len chce, na bicykel mi veľa času nezostane. Preto sadnem na ebajk, za hodinku prejdem pekných pár kilometrov, v stúpaniach mi pomôže motor, pri zjazdoch sa moje telo naplní endorfínmi a adrenalínom. Výsledok? Spokojný muž, spokojná žena, ktorá nemusí hodiny čakať na chlopa pri sporáku s plačúcimi ďeťmi. Apropo.

Ebajky robia rodinu. Cyklisti, pokúšajúci sa o rodinné výjazdy s manželkami, či partnerkami, to veľmi dobre poznajú. Nedávno kolovalo na internete video nie príliš nadšenej ženy, ktorá využívajúc svoju krčmovú slovnú zásobu, “ďakovala” manželovi za krásny výlet na bicykli. Jednalo sa pravdepodobne o prvý a zároveň aj poslený spoločný výjazd. My to robíme inak. Manželka sadne na ebajk, ja osedlám “manuál” a karta sa obracia. Zrazu som ja ten pomalý, ten koho musí na kopci čakať, ten, ktorý by bol možno znechutený, keby tento pocit neprebila tá obrovská radosť manželky z bicyklovania. Verte mi, stojí to za to. Ebajk robí rodinu, lebo jej umožňuje tráviť spoločný čas pri aktivitách, ktoré bývali skôr dôvodom pre truc a hádky. Pravdaže, garde môže byť aj opačné, to v prípade, že nežná polovička je okrem toho, že je nežná, aj športovejšie založená.

Ebajky sú elixírom mladosti. Som o tom presvedčený. Neraz som stretol partiu nie starých, ale, povedzme, skúsených jazdcov v dôchodkovom veku, ktorí si užívali výjazdy, o ktorých by bez elektropomoci nemohli ani snivať. Voľný čas tak netrávia hraním pentangu, ale na bicykloch. Super. Práve bicyklovanie je jedna z pohybových aktivít, ktorá je vhodná aj vo vyššom veku a pri už existujúcich obmedzeniach zo strany pohybového aparátu. Nie nadarmo sa hovorí, že v určitom veku sa bolesti kĺbov stávajú neklamnýcm znakom toho, že človek ešte žije, zvykneme si na ne, no určite by nám nepoďakovali ,keby sme ich nadmerne zaťažovali nevhodným pohybom.

Ebajky umožňujú spoznávať krajinu. Pravdepodobne ste už počuli o vrcholoch. Mužskú fantáziu zastavím hneď na začiatku. Mám na mysli vrcholy určené partiou cyklonadšencov po celom Slovensku, ktoré zdolávajú cyklisti, prípadne turisti s cieľom získať tzv. vrchársku korunu. Podľa toho poznáme napríklad Vrchársku korunu Trenčiansku, Žilinskú,... Cieľom tejto kampane je propagácia turisticky zaujímavých miest, prírodných krás, často s úžasným výhľadom, ktorých zdolanie dá zabrať aj skúseným cykloborcom. Práve ebajky tak umožňujú dostať sa na takéto miesta aj ľudom, ktorých doposiaľ naväčším rekordom bol cyklovýjazd na futbal a pivo v susednej obci.

Ebajky popierajú zákony fyziky a spôsobujú depresie. Áno, ako všetko, čo vedie k rozkoši a potešeniu, aj tieto potvory nás môžu zaviesť na cestu melanchólie a plaču. Hovorím o tých nesmierne tríznivých momentoch, keď bojujete na svojom cesťáku na konci niekoľko-kilometrového stúpania so sebou, so svojou kondíciou, so svojím sebavedomím, svojím uboleným zadkom, s kŕčmi v nohách, zhoršujúcim sa zrakom pre potom zaliate oči. A vtedy, tesne pred vrcholom, vás predbehne pani v zrelom veku, v károvanej sukni, žabkami na nohách. Na svojom elektrobicykli, s plne naloženým košíkom, s úsmevom na tvári, vetrom vo vlasoch, vlniacich sa spod šatky s ľudovým vzorom. Takýchto ego zabijakov bude na ceste čoraz viac.

Áno, pozitív, ktoré ponúkajú ebajky je veľa. Treba si však uvedomiť, že aj pri nich je nevyhnutné používať to, čo niektorým robí problém, teda rozum. Na ceste nie sme sami, k bezpečnosti nevyhnutne patrí ohľaduplnosť k ľuďom zdieľajúcim našu radosť na potulkách v sedle dvojkolesových tátošov. Vyššia rýchlosť automaticky neznamená ignorovanie tých pomalších. Pri ebajkoch s obmedzenou výdržou batérie platí o to viac staré známe porekadlo, pomalšie ďalej zájdeš. ;-)

Prajem pevný zadok, plné gumy bez defektu, dobré počasie a množstvo krásnych výhľadov...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Dva roky po: Vražda presiakla aj do nášho jazyka

Slová Brucho, volavka či paparazzovanie už nikdy nebudú znieť ako pred vraždou.

Dobré ráno

Dobré ráno: Dva roky po vražde sme len na začiatku

Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu zavraždili pred dvomi rokmi.


Už ste čítali?