Nechcem byť Catmann, ale občas by to nebolo od veci...

Autor: Milan Kulkovský | 21.1.2020 o 21:26 | Karma článku: 2,73 | Prečítané:  124x

Neberme všetko vážne, pozrite na svojich domácich miláčikov. Máme ich radi, občas nám lezú na nervy, ale život bez nich si nevieme predstaviť...Ps.nasledujúce riadky nie sú prísne venované len chovateľom mačiek.

Nie, všetky zvieratá sa nemajú dobre, naša Caetllin si však užíva asi za väčšinu…kvalitná strava, lekárska starostlivosť, hračky, celý dom len pre ňu (aspoň si to myslí), niekoľko postelí, personál. Za to všetko vďaka a lá Trump...vrčí, hryzie, škriabe. Ale máme ju radi, milujeme ju a je nám príkladom. Nerobí si ťažkú hlavu z denných problémov. Nerieši počet pracovných dní, je liberálka aj prísne konzervatívna puritánka, keď sa jej zachce. Je šťastná, keď sa vraciame, ešte šťastnejšia, keď jej dáme pokoj. Telka ju baví len občas, keď naháňa tenisovú loptičku. S rovnakou chuťou zožuje zlatú retiazku i záchodovú kefu, v novinách vylíže Trubana aj Kotlebu, nerieši farbu pleti, obtrie sa okolo každej nohy. Voliť nepôjde, ani by nešla (nepustili by sme ju, rozhodovala by sa podľa stravného lístka). Jednoducho, užíva si život. Bolo by fajn, keby sme to mali tak aj my, obyčajní smrtelníci, užívať a neriešiť, tešiť sa, čo príde zajtra, mať sa všetci radi, bez ohľadu na číslo topánok, dĺžku brady, farbu pleti a vlasov, 

okázalosť bankového konta, politickú príslušnosť. Netvrdím, že by som chcel byť Catmann, vzhľadom ku kilám navyše by som vyzeral v tom koženom kostýme smiešne, ale aspoň pár hodín denne by sme sa na tie naše potvory mohli premieňať ;-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Cynická hra Smer - SNS

Tu predsa nejde o chcenie – všetci chceme –, ale o základnú pokoru k realite.


Už ste čítali?