Nemôžeme zabudnúť, oni si to nezaslúžia - masaker v Ostrom Grúni a Kľaku

Autor: Milan Kulkovský | 20.1.2020 o 19:18 | Karma článku: 1,63 | Prečítané:  164x

„Sestra Helenka, ktorá mala šestnásť, ma držala okolo krku. Z úst sa jej valila krv, chrčala, nebolo jej pomoci. Bola som celá zakrvavená". Čo by povedala teraz? Tiekli by jej slzy a modlila by sa, aby sme to my zažiť nemuseli...

  21.január 1945, Ostrý Grúň a Kľak…krvavý masaker v réžii fašistov…148 nevinných obetí, z toho 48 detí…obete fašizmu, ktorý má na Slovensku čoraz viac podporovateľov, medzi ktorými sú aj mnohí z vás, vaši susedia, vaši priatelia, vaše rodiny…sú činy, ktoré sú neospravedlniteľné, sú udalosti, na ktoré nemôžeme zabúdať…mám slzvy v očiach, keď čítam svedectvá o sadistických činoch fašistov, je mi ľúto ľudí, ktorí to hlúpo ignorujú…nemôžeme naivne veriť vlkovi v ovčom rúchu, že mu ide o dobro stáda…

Z výpovedí preživších:

  • Schúlený Ferko sa triasol pod malým stolíkom. S hrôzou v očiach sledoval, ako sa v ich dome kopili postrieľaní ľudia. Medzi mŕtvymi boli jeho rodičia a piati súrodenci. Rozbesnení fašisti neušetrili ani 14-mesačného bračeka Filipka. Zabili ho v náručí jeho osemročnej sestry. 

  • „Nikdy nedokážem zabudnúť na ten červený jarok krvi, ktorý tiekol bielym snehom od dvora domu, kde ich vraždili a potom pálili“ 

  • „Precitla som na to, že ma strašne bolí noha. Sestra Helenka, ktorá mala šestnásť, ma držala okolo krku. Z úst sa jej valila krv, chrčala, nebolo jej pomoci. Bola som celá zakrvavená“

 

Nemôžeme zabudnúť, oni si to nezaslúžia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Dva roky po: Vražda presiakla aj do nášho jazyka

Slová Brucho, volavka či paparazzovanie už nikdy nebudú znieť ako pred vraždou.

Dobré ráno

Dobré ráno: Dva roky po vražde sme len na začiatku

Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu zavraždili pred dvomi rokmi.


Už ste čítali?