21.január 1945, Ostrý Grúň a Kľak…krvavý masaker v réžii fašistov…148 nevinných obetí, z toho 48 detí…obete fašizmu, ktorý má na Slovensku čoraz viac podporovateľov, medzi ktorými sú aj mnohí z vás, vaši susedia, vaši priatelia, vaše rodiny…sú činy, ktoré sú neospravedlniteľné, sú udalosti, na ktoré nemôžeme zabúdať…mám slzvy v očiach, keď čítam svedectvá o sadistických činoch fašistov, je mi ľúto ľudí, ktorí to hlúpo ignorujú…nemôžeme naivne veriť vlkovi v ovčom rúchu, že mu ide o dobro stáda…
Z výpovedí preživších:
Schúlený Ferko sa triasol pod malým stolíkom. S hrôzou v očiach sledoval, ako sa v ich dome kopili postrieľaní ľudia. Medzi mŕtvymi boli jeho rodičia a piati súrodenci. Rozbesnení fašisti neušetrili ani 14-mesačného bračeka Filipka. Zabili ho v náručí jeho osemročnej sestry.
„Nikdy nedokážem zabudnúť na ten červený jarok krvi, ktorý tiekol bielym snehom od dvora domu, kde ich vraždili a potom pálili“
„Precitla som na to, že ma strašne bolí noha. Sestra Helenka, ktorá mala šestnásť, ma držala okolo krku. Z úst sa jej valila krv, chrčala, nebolo jej pomoci. Bola som celá zakrvavená“
Nemôžeme zabudnúť, oni si to nezaslúžia.
